Rady bielych náhrobkov na vojnovom cintoríne Tyne Cot vo Flámsku za súmraku

Deň vojnových veteránov: Zbrane sa menia. Cena vojny zostáva.

Od prímeria z 11. novembra 1918 dnes uplynulo 108 rokov. Deň vojnových veteránov by nemal byť iba pietnou zastávkou v kalendári, ale aj nepríjemnou otázkou: ako je možné, že ľudstvo dokáže tak zásadne zdokonaľovať zbrane a tak málo zdokonaľovať schopnosť predchádzať vojnám?

Červený mak na kabáte nemá byť ozdobou vojny. Má byť pripomienkou jej ceny. Úcta k veteránom totiž nestráca nič zo svojej dôstojnosti, keď sa spája s odmietnutím vojnového opojenia. Práve naopak: vážiť si tých, ktorí vojnu prežili, znamená brať vážne aj to, čo im vzala.

Ticho, ktoré neznamenalo uzdravenie

Dňa 11. novembra 1918 o jedenástej hodine nadobudlo účinnosť prímerie medzi Nemeckom a Spojencami a na západnom fronte ustali boje. Nebol to ešte definitívny mier: Versailleská mierová zmluva s Nemeckom bola podpísaná až 28. júna 1919. Z novembrového prímeria vyrástla tradícia pripomínania obetí vojny, ktorá má v jednotlivých krajinách rozličné názvy a podoby; na Slovensku tento dátum poznáme ako Deň vojnových veteránov.

Maršal Foch a spojeneckí dôstojníci pred železničným vozňom v Compiègne po podpise prímeria 11. novembra 1918
Compiègne, 11. november 1918: maršal Ferdinand Foch (druhý sprava) so spojeneckou delegáciou pred vozňom, v ktorom bolo podpísané prímerie. Foto: neznámy autor / public domain, via Wikimedia Commons

Lenže medzi zastavením paľby a návratom k normálnemu životu je obrovská vzdialenosť. Prímerie dokáže určiť hodinu, od ktorej majú zbrane mlčať. Nedokáže určiť deň, keď sa človeku prestanú vracať nočné mory, keď rodina prestane čakať na nezvestného alebo keď sa zranený prestane učiť žiť s tým, čo už nemožno napraviť.

Katastrofa za hranicami bojiska

Prvá svetová vojna pripravila o život približne deväť miliónov vojakov; zomierali aj milióny civilistov. Rozpadli sa štyri veľké ríše – Rakúsko-Uhorsko, Nemecké cisárstvo, Osmanská ríša a cárske Rusko – a zásadne sa zmenila politická mapa Európy. Za týmito dejinnými premenami však zostávali konkrétni ľudia, ktorých osud nemožno vyjadriť iba posunutím hranice na mape.

Britskí vojaci v dobytom nemeckom zákope pri Ovillers počas bitky na Somme v júli 1916, jeden drží stráž, ostatní spia
Bitka na Somme, júl 1916: vojaci Cheshirského pluku v dobytom nemeckom zákope pri Ovillers. Foto: John Warwick Brooke / Imperial War Museums (Q 3990), public domain, via Wikimedia Commons

Vojna sa nepočíta iba na padlých. Jej účet tvoria aj trvalé zranenia, vysídlenie, prerušené vzdelávanie a rozvrátené živobytie; následky bojov môžu pretrvávať desaťročia. Odhad WHO z roku 2019 naznačil, že približne každý piaty človek v populáciách zasiahnutých konfliktom žije s niektorou z duševných porúch – od miernej depresie a úzkosti až po psychózu. Psychická rana nie je menej skutočná len preto, že ju nevidno na fotografii.

Takéto následky nie sú výsadou jedného storočia. Keď vojna poškodí elektrické siete a vodárenské zariadenia, ohrozuje zároveň zdravotnú starostlivosť, hygienu aj zásobovanie. Nemocnica môže prestať zachraňovať životy aj bez priameho zásahu – stačí, že stratí podmienky na svoju prevádzku. Preto žiadny poctivý pohľad na vojnu nemôže skončiť pri počte zasiahnutých vojenských cieľov.

Pamäť ešte nie je poučenie

V septembri 1939, necelých dvadsaťjeden rokov po novembrovom prímerí, nacistické Nemecko napadlo Poľsko a začala sa druhá svetová vojna v Európe. V jej priebehu nacistický režim, jeho spojenci a spolupracovníci uskutočnili systematické vyvražďovanie európskych Židov; holokaust si vyžiadal šesť miliónov židovských obetí. Samotná skúsenosť s predchádzajúcou katastrofou teda nezabezpečila, že ďalšia nepríde.

Rok 1945 priniesol aj atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Jadrové zbrane pritom nezmizli zo súčasných bezpečnostných úvah: ich použitie by podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) spôsobilo katastrofálne humanitárne následky, na ktoré neexistuje primeraná kapacita pomoci. Dejiny tak nepripomínajú iba vojny, ktoré už boli, ale aj hranice, ktoré nesmú byť znova prekročené.

Letecký pohľad na zničenú Hirošimu po zhodení atómovej bomby v auguste 1945
Hirošima z lietadla po zhodení atómovej bomby, august 1945. Foto: U.S. Navy / public domain, via Wikimedia Commons

Z toho však nemusí vyplývať beznádejné tvrdenie, že ľudstvo je nepoučiteľné. Presnejšie je povedať, že poučenie nie je trvalý majetok civilizácie. Každá generácia ho musí premeniť na rozhodnutia – a každá ho môže opäť premárniť.

Nové zbrane, stará ilúzia

Prvá svetová vojna ukázala ničivú silu priemyselného vedenia bojov: rýchlopalného delostrelectva, guľometov, chemických zbraní a neskôr aj tankov. Vojenská taktika sa pritom počas konfliktu menila v reakcii na technický vývoj. Nebol to teda jednoduchý príbeh o tom, že by sa armády vôbec nedokázali učiť. Bol to aj príbeh o strašnej cene, ktorú za učenie platili ľudia.

Odtiaľ vedie varovanie do súčasnosti. Každá vojna prebieha v inej kombinácii technológií, politických podmienok a spôsobov boja; nová technika však nevymazáva všetko staré. Dron nevylučuje zákop a digitálna mapa nevylučuje blato. Nebezpečné nie je iba pripravovať sa na minulú vojnu, ale aj veriť, že najnovšia zbraň urobí tú budúcu krátkou, prehľadnou a ovládateľnou.

Tvrdenie, že mocnosti nechápu technológie, by bolo príliš jednoduché. Podstatnejšia otázka znie, či politickí vodcovia nezamieňajú schopnosť vojnu začať so schopnosťou riadiť všetky jej následky. Technická prevaha nie je morálna prevaha – a už vôbec nie záruka rozumného rozhodnutia.

Keď má nebezpečenstvo vrtule

Drony dnes slúžia na prieskum aj útoky; pri FPV dronoch operátor sleduje obraz z palubnej kamery. Ich presnosť však sama osebe nezaručuje ochranu civilistov: rozhoduje aj kvalita obrazu, identifikácia cieľa a spôsob použitia. Presne zasiahnuť nesprávne rozpoznaného človeka nie je úspech presnosti. Je to tragédia rozhodovania.

Dva útočné FPV drony letiace nad poľom na Ukrajine
Útočné FPV drony ukrajinskej armády. Foto: ArmijaInform / CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

MVČK upozorňuje, že strach vyvolávajú aj neozbrojené prieskumné drony – prinášajú stres, nespavosť a traumu. Pravidelná prítomnosť malých, neidentifikovateľných strojov nad územím konfliktu rozsieva zmätok, strach a nedôveru. Technologický opis letu preto nevystihuje celý jeho ľudský význam. Na jednej strane obrazovky môže byť operácia. Na druhej človek, ktorý nevie, či je ešte bezpečné vyjsť z domu.

Nie každý dron je autonómna zbraň: autonómne systémy po aktivácii vyberajú a zasahujú ciele bez ďalšieho zásahu človeka. Práve zachovanie ľudského úsudku a kontroly nad použitím sily patrí medzi hlavné požiadavky Červeného kríža pri vojenskom využití umelej inteligencie. Rozhodnutie s nezvratnými následkami nesmie stratiť svojho zodpovedného človeka iba preto, že sa medzi neho a obeť vloží algoritmus.

Front bez jasnej hranice

K ozbrojeným stretom sa pridávajú hybridné pôsobenia: kombinácie vojenských a nevojenských nástrojov, kybernetických útokov, dezinformácií, sabotáží či ekonomického nátlaku. Propaganda a podvratné metódy nie sú nové; digitálne prepojenie však zvyšuje ich rýchlosť, rozsah a intenzitu. Hranica medzi mierom a nepriateľským pôsobením sa tak môže rozmazávať.

To však neznamená, že každý spor, omyl alebo kritický názor je hybridná vojna. Takéto nálepkovanie by len oslabovalo schopnosť rozlišovať. Ochrana spoločnosti potrebuje dôkazy, nie paniku; odolné inštitúcie, nie umlčanie diskusie. Bezpečnosť nemožno dlhodobo budovať ničením dôvery, ktorú má chrániť.

Mier nie je kapitulácia

Vojna proti susedovi nie je vzdialenou historickou predstavou: Rusko začalo 24. februára 2022 rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, ktorú Valné zhromaždenie OSN už 2. marca 2022 označilo za agresiu. Práve preto musí mať odmietanie vojny aj morálnu presnosť. Nemožno ním vymazať rozdiel medzi útočníkom a napadnutým.

Vyhorený a čiastočne zrútený panelový bytový dom v ukrajinskej Boroďanke po ruskom bombardovaní v apríli 2022
Boroďanka v Kyjevskej oblasti po ruskom bombardovaní, 6. apríl 2022. Foto: Leonid Maťuchin, Jevhen Provornyj / ArmijaInform, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Charta OSN zakazuje hrozbu silou a použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti štátov a zároveň uznáva právo na individuálnu i kolektívnu sebaobranu pri ozbrojenom útoku. Túžba po mieri preto nesmie znamenať požiadavku, aby sa obeť prestala brániť. Zmysluplný mier potrebuje nielen ticho zbraní, ale aj podmienky, v ktorých ďalšia agresia nebude odmenenou stratégiou.

Čo s tým: päť záväzkov namiesto jedného venca

Ak sa zbrane menia a cena vojny zostáva, potom riešenie neleží v lepších zbraniach, ale v lepších rozhodnutiach. Prímerie sa dá podpísať za jediný deň; mier treba udržiavať každý deň. Znamená to päť celkom konkrétnych záväzkov.

  1. Starať sa o veteránov celý rok, nie raz do roka. Slovensko má od roku 2003 osobitný zákon o vojnových veteránoch. Úctu však nemeria paragraf, ale to, či sa človek po návrate z misie dostane včas k lekárovi, psychológovi a k práci – a či v tom jeho rodina nezostane sama.
  2. Neodmeňovať agresiu. Kto chce mier, musí trvať na pravidle, že hranice sa nemenia silou. Podpora napadnutého a vlastná obranyschopnosť nie sú opakom mierovej politiky, ale jej podmienkou – rovnako ako diplomacia, ktorá agresorovi nenecháva korisť.
  3. Ponechať rozhodnutie o živote a smrti človeku. Zmluvné štáty Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach sa 16. – 20. novembra 2026 zídu v Ženeve na hodnotiacej konferencii. MVČK ich vyzýva, aby tam otvorili rokovania o právne záväzných pravidlách pre autonómne zbrane: zakázať nepredvídateľné systémy aj tie, ktoré mieria priamo na ľudí, a ostatné prísne obmedziť. Slovensko je zmluvnou stranou dohovoru a malo by stáť na strane tých, ktorí chcú rokovať – nie vyčkávať.
  4. Chrániť civilistov aj to, z čoho žijú. Vodáreň, elektráreň a nemocnica nie sú kulisy bojiska. Dodržiavanie humanitárneho práva treba vyžadovať od každej bojujúcej strany a jeho porušenia dôsledne dokumentovať a stíhať.
  5. Budovať odolnosť bez paniky. Poctivé vyučovanie dejín, mediálna gramotnosť a dôveryhodné inštitúcie chránia pred propagandou lepšie než nálepkovanie a umlčiavanie. Spoločnosť, ktorá si verí, sa do vojny vohnať ťažšie.

Ani jeden z týchto krokov nie je hrdinský. Všetky sú však lacnejšie než vojna – a všetky sú v rukách ľudí, ktorí rozhodujú dnes.

Úcta aj po ceremónii

Deň veteránov by nemal skončiť odložením vencov. Úcta sa má prejavovať dostupnou liečbou, rehabilitáciou, psychologickou pomocou, podporou rodín a možnosťou dôstojného návratu do civilného života. Nie je to odmena za vhodne vyrozprávaný hrdinský príbeh. Je to záväzok voči človeku aj vtedy, keď jeho skúsenosť nezapadá do slávnostného prejavu.

Vence z papierových červených makov položené pri vojnovom pamätníku
Vence z červených makov pri vojnovom pamätníku v londýnskom Bermondsey. Foto: Doyle of London / CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Červený mak sa stal symbolom spomienky aj nádeje na mierovú budúcnosť. Jeho význam by preto nemal spočívať iba v ochote pamätať na včerajšie obete. Mal by zaväzovať aj k zodpovednosti za tie, ktorým sa ešte dá predísť.

Najväčšou poctou veteránom nie je obdiv k vojne, ktorú prežili. Je ňou odhodlanie postarať sa, aby už ďalší nepribúdali – aby ďalšie generácie nemuseli prežiť to isté, iba s modernejšími zbraňami nad hlavou.

Zdroje

  1. National WWI Museum and Memorial: Nov. 11, 1918
  2. Imperial War Museums: Armistice and reconciliation
  3. Vojenský historický ústav: Deň vojnových veteránov (11. november)
  4. National WWI Museum and Memorial: Armistice Commemoration
  5. Encyclopaedia Britannica: World War I
  6. Encyclopaedia Britannica: Causes and Effects of World War I
  7. MVČK: Urban warfare and violence
  8. WHO: Mental health conditions in conflict situations are much more widespread than we thought (2019)
  9. MVČK: Water and habitat in conflict (2026)
  10. MVČK: Water and habitat – Safeguarding public health
  11. United States Holocaust Memorial Museum: Timeline of Events
  12. United States Holocaust Memorial Museum: How Many People did the Nazis Murder?
  13. MVČK: Hiroshima 80 years on
  14. MVČK: Frequently asked questions – Nuclear weapons
  15. Imperial War Museums: First World War Galleries
  16. Imperial War Museums: Key facts about the First World War
  17. MVČK: The rising threat of weaponised drones – and what the law says (2025)
  18. MVČK: FAQ – International humanitarian law and the use of drones in armed conflict
  19. F. Greenwood: Consumer drones in conflict (Humanitarian Law & Policy Blog, 2022)
  20. MVČK: Frequently asked questions – Autonomous weapon systems
  21. MVČK: pracovný dokument pre Prvý výbor Valného zhromaždenia OSN (2026)
  22. NATO: Countering hybrid threats
  23. NATO: NATO’s approach to counter information threats
  24. United Nations University: Ukraine (2014, 2022)
  25. Charta Organizácie Spojených národov (čl. 2 ods. 4 a čl. 51)
  26. Zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch (Slov-Lex)
  27. Royal British Legion: The Poppy

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.