Zdržali sa pri budúcnosti našich detí. Ako slovenskí europoslanci hlasovali o Erasme+ 2028 – 2034
Európsky parlament 22. októbra 2026 schválil svoju pozíciu k programu Erasmus+ na roky 2028 – 2034. Výsledok bol jednoznačný: 454 poslancov za, 34 proti, 93 sa zdržalo. Za hlasovali ľudovci, sociálni demokrati, liberáli, zelení aj ľavica – celé politické spektrum, ktoré v Európe berie vzdelávanie vážne. A potom je tu slovenská delegácia.
Grafiku projektu Europarlament Prehľadne, ktorú na svojom profile zdieľal Marcel Stropkay, som si overil v oficiálnom mennom hlasovaní Európskeho parlamentu. Sedí. Štyria europoslanci Smeru sa zdržali, Monika Beňová (Smer) a Branislav Ondruš (Hlas) nehlasovali vôbec a obaja poslanci Republiky hlasovali proti. Za hlasovalo všetkých šesť poslancov Progresívneho Slovenska a Miriam Lexmann z KDH.

Čo sa vlastne schvaľovalo
Nešlo o ideologickú deklaráciu, ale o peniaze a pravidlá programu, z ktorého Slovensko čerpá takmer tri desaťročia. Európska komisia navrhla na roky 2028 – 2034 pre Erasmus+ 40,8 miliardy eur. Parlament žiada 47,39 miliardy – nie preto, aby sa viac míňalo, ale aby sa program dostal aj k tým, na ktorých dnes nezvýši. Pozícia parlamentu obsahuje najmä:
- granty, ktoré zohľadnia rozdielne ceny bývania a života v hostiteľských krajinách a mestách – aby na výmenu mohol ísť aj študent z rodiny, ktorá nemá z čoho doplácať stovky eur mesačne;
- cieľ, aby aspoň 20 % účastníkov mobilít tvorili mladí ľudia s menšími príležitosťami;
- širší prístup pre stredné odborné školy – pre učňov, majstrov odbornej výchovy a učiteľov;
- mobility aj pre amatérskych športovcov a trénerov z lokálnych klubov;
- začlenenie Európskeho zboru solidarity (dobrovoľníctvo mladých) do programu pri zachovaní jeho identity;
- pevné minimálne podiely rozpočtu pre jednotlivé sektory, aby o peniazoch nerozhodovala Komisia podľa ľubovôle: 74,6 % na vzdelávanie, 15 % na mládež a dobrovoľníctvo, 4,1 % na šport.
Spravodajcom správy bol Bogdan Zdrojewski z Európskej ľudovej strany – politickej rodiny, do ktorej patria aj Demokrati.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
| Europoslanec | Strana (frakcia v EP) | Hlas 22. 10. 2026 |
|---|---|---|
| Ľudovít Ódor | PS (Renew Europe) | za |
| Lucia Yar | PS (Renew Europe) | za |
| Martin Hojsík | PS (Renew Europe) | za |
| Michal Wiezik | PS (Renew Europe) | za |
| Veronika Cifrová Ostrihoňová | PS (Renew Europe) | za |
| Ľubica Karvašová | PS (Renew Europe) | za |
| Miriam Lexmann | KDH (Európska ľudová strana) | za* |
| Ľuboš Blaha | Smer-SD (nezaradený) | zdržal sa |
| Erik Kaliňák | Smer-SD (nezaradený) | zdržal sa |
| Judita Laššáková | Smer-SD (nezaradená) | zdržala sa |
| Katarína Roth Neveďalová | Smer-SD (nezaradená) | zdržala sa |
| Monika Beňová | Smer-SD (nezaradená) | nehlasovala |
| Branislav Ondruš | Hlas-SD (nezaradený) | nehlasoval |
| Milan Uhrík | Republika (ESN) | proti |
| Milan Mazurek | Republika (ESN) | proti |
Pre porovnanie: v skupine európskych socialistov a demokratov (S&D) hlasovalo za všetkých 112 prítomných poslancov – ani jeden sa nezdržal. V Európskej ľudovej strane bolo 139 za a 2 proti, v liberálnej skupine Renew 67 za, u zelených 46 za. Jediná frakcia, v ktorej za nehlasoval nikto, je krajne pravicová Európa suverénnych národov (ESN), v ktorej sedí Republika: 4 proti, 17 sa zdržalo.
Prečo ma to hnevá
Strana, ktorá má v názve sociálnu demokraciu, sa zdržala pri návrhu, ktorého hlavným zmyslom je pomôcť deťom z chudobnejších rodín a regiónov dostať sa na stáž či štúdium do zahraničia. Európski sociálni demokrati – nemeckí, španielski, rakúski, českí – hlasovali za všetci, ktorí boli v sále. Poslanci Smeru sedia medzi nezaradenými, lebo im európski socialisti členstvo pozastavili, a hlasujú tak, ako keby k tejto rodine nikdy nepatrili. Verejné vysvetlenie, prečo sa zdržali, som nenašiel. A zdržať sa nie je to isté ako chýbať: je to rozhodnutie, ktoré štyria poslanci jednej strany urobili spoločne a vedome.
Hlas nominoval ministra školstva. Jeho jediný europoslanec pri hlasovaní o najväčšom európskom vzdelávacom programe chýbal. Neprítomnosť môže mať dôvody. Ale strana, ktorá sa hlási k školstvu, by mala mať pri takomto hlasovaní svojho poslanca v sále – a s rukou hore.
Republika hlasovala proti. Proti tomu, aby učeň zo strednej odbornej školy v Nových Zámkoch alebo v Šuranoch mohol ísť na tri týždne na prax do Rakúska či Nemecka a vrátiť sa s certifikátom a skúsenosťou, ktorú mu doma nikto nedá. To nie je obrana Slovenska, to je program izolácie – a zaplatia zaň deti, ktoré si Republiku nevolili a voliť ani nemôžu.

O akých peniazoch hovoríme? Podľa informácie ministerstva školstva o účasti Slovenska na programe malo Slovensko v roku 2024 v Erasme+ k dispozícii viac ako 60 miliónov eur. V školskom sektore žiadali školy o mobility pre 5 701 žiakov a 2 684 učiteľov, odborné školy pre 6 340 žiakov a 1 256 zamestnancov. A kľúčové číslo: z 988 žiadostí o mobilitné projekty bolo schválených 530. V školskom vzdelávaní prešlo 181 z 354 žiadostí. Dôvodom spravidla nie je kvalita projektov, ale obmedzený rozpočet – národná agentúra financuje projekty v poradí podľa bodov, kým sa peniaze neminú. Presne o tom bolo hlasovanie 22. októbra: či bude peňazí viac. Naši vládni poslanci radšej nezdvihli ruku.
Doma počúvame o suverenite a národných záujmoch. Národný záujem Slovenska je, aby jeho deti vedeli jazyky, videli, ako sa pracuje inde, a vrátili sa domov s tým, čo tu chýba. Ak sa na to vládne strany zmôžu iba na „zdržal sa“, hovoria tým viac, než by chceli.
Čo bude ďalej – a čo môžeme urobiť my
Pozícia parlamentu je mandát na rokovania s členskými štátmi. Ministri školstva sa 11. mája 2026 dohodli na svojom postoji bez čísel – o peniazoch sa rozhodne v rámci celého dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034. Pri tom stole sedí aj slovenská vláda. Budem sledovať, či bude presadzovať viac peňazí pre slovenské školy, alebo sa pridá k tým, ktorí chcú škrtať.
Ako člen Demokratov to poviem jasne: Európska únia je náš životný priestor, nie cudzí úrad. Európska ľudová strana, ktorej sme súčasťou, hlasovala za Erasmus+ takmer jednohlasne. Chcem, aby Slovensko patrilo do prvej ligy – a do prvej ligy sa nedostane krajina, ktorej zástupcovia pri vzdelávaní vlastných detí sedia na rukách.
Ak máte deti v škole, opýtajte sa riaditeľa či riaditeľky, či sa škola do Erasmu+ zapája – výzvy vyhlasuje národná agentúra každý rok a uzávierky bývajú na jar. A ak stretnete niektorého z našich europoslancov, položte mu jednu otázku: prečo?
Zdroje
- Európsky parlament – menné hlasovanie o správe A10-0257/2026 (Erasmus+ 2028 – 2034), 22. 10. 2026, prehľad podľa poslancov a frakcií: HowTheyVote.eu
- The Brussels Times: MEPs push for €47b budget for Erasmus+ learning mobility (22. 10. 2026)
- Renew Europe: Parliament backs €47.39 billion Erasmus+ budget (22. 10. 2026)
- Skupina EĽS: Erasmus+: €47bn, Hungary back in and Parliament in control (jún 2026)
- Academic Cooperation Association: Council agrees its negotiating position on the future of Erasmus+ (máj 2026)
- Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR: Informácia o účasti Slovenskej republiky na programe Erasmus+ v roku 2024 (PDF)
- Grafika hlasovania: Europarlament Prehľadne (Instagram @ep_prehladne), zdieľaná 2. 11. 2026 na facebookovom profile Marcela Stropkaya
- Fotografie: Frederic Köberl a Eliott Reyna, Unsplash (licencia Unsplash)




