Pohľad zhora na prázdnu rokovaciu sálu Európskeho parlamentu v Štrasburgu so sústrednými radmi sedadiel

Zdržali sa pri budúcnosti našich detí. Ako slovenskí europoslanci hlasovali o Erasme+ 2028 – 2034

Európsky parlament 22. októbra 2026 schválil svoju pozíciu k programu Erasmus+ na roky 2028 – 2034. Výsledok bol jednoznačný: 454 poslancov za, 34 proti, 93 sa zdržalo. Za hlasovali ľudovci, sociálni demokrati, liberáli, zelení aj ľavica – celé politické spektrum, ktoré v Európe berie vzdelávanie vážne. A potom je tu slovenská delegácia.

Grafiku projektu Europarlament Prehľadne, ktorú na svojom profile zdieľal Marcel Stropkay, som si overil v oficiálnom mennom hlasovaní Európskeho parlamentu. Sedí. Štyria europoslanci Smeru sa zdržali, Monika Beňová (Smer) a Branislav Ondruš (Hlas) nehlasovali vôbec a obaja poslanci Republiky hlasovali proti. Za hlasovalo všetkých šesť poslancov Progresívneho Slovenska a Miriam Lexmann z KDH.

Grafika Europarlament Prehľadne: hlasovanie slovenských europoslancov o programe Erasmus+ 2028 – 2034 dňa 22. októbra 2026 – PS a KDH za, Smer zdržal sa, Beňová a Ondruš nehlasovali, Republika proti
Ako hlasovali slovenskí europoslanci o programe Erasmus+ 2028 – 2034 (22. 10. 2026). Grafika: Europarlament Prehľadne (Instagram @ep_prehladne), prevzaté z facebookového profilu Marcela Stropkaya.

Čo sa vlastne schvaľovalo

Nešlo o ideologickú deklaráciu, ale o peniaze a pravidlá programu, z ktorého Slovensko čerpá takmer tri desaťročia. Európska komisia navrhla na roky 2028 – 2034 pre Erasmus+ 40,8 miliardy eur. Parlament žiada 47,39 miliardy – nie preto, aby sa viac míňalo, ale aby sa program dostal aj k tým, na ktorých dnes nezvýši. Pozícia parlamentu obsahuje najmä:

  • granty, ktoré zohľadnia rozdielne ceny bývania a života v hostiteľských krajinách a mestách – aby na výmenu mohol ísť aj študent z rodiny, ktorá nemá z čoho doplácať stovky eur mesačne;
  • cieľ, aby aspoň 20 % účastníkov mobilít tvorili mladí ľudia s menšími príležitosťami;
  • širší prístup pre stredné odborné školy – pre učňov, majstrov odbornej výchovy a učiteľov;
  • mobility aj pre amatérskych športovcov a trénerov z lokálnych klubov;
  • začlenenie Európskeho zboru solidarity (dobrovoľníctvo mladých) do programu pri zachovaní jeho identity;
  • pevné minimálne podiely rozpočtu pre jednotlivé sektory, aby o peniazoch nerozhodovala Komisia podľa ľubovôle: 74,6 % na vzdelávanie, 15 % na mládež a dobrovoľníctvo, 4,1 % na šport.

Spravodajcom správy bol Bogdan Zdrojewski z Európskej ľudovej strany – politickej rodiny, do ktorej patria aj Demokrati.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

EuroposlanecStrana (frakcia v EP)Hlas 22. 10. 2026
Ľudovít ÓdorPS (Renew Europe)za
Lucia YarPS (Renew Europe)za
Martin HojsíkPS (Renew Europe)za
Michal WiezikPS (Renew Europe)za
Veronika Cifrová OstrihoňováPS (Renew Europe)za
Ľubica KarvašováPS (Renew Europe)za
Miriam LexmannKDH (Európska ľudová strana)za*
Ľuboš BlahaSmer-SD (nezaradený)zdržal sa
Erik KaliňákSmer-SD (nezaradený)zdržal sa
Judita LaššákováSmer-SD (nezaradená)zdržala sa
Katarína Roth NeveďalováSmer-SD (nezaradená)zdržala sa
Monika BeňováSmer-SD (nezaradená)nehlasovala
Branislav OndrušHlas-SD (nezaradený)nehlasoval
Milan UhríkRepublika (ESN)proti
Milan MazurekRepublika (ESN)proti
Zdroj: menné hlasovanie Európskeho parlamentu o správe A10-0257/2026 (22. 10. 2026), prehľad HowTheyVote.eu. * Miriam Lexmann je v oficiálnom zázname vedená ako „nehlasovala“, grafika Europarlament Prehľadne ju uvádza ako „za“ – zrejme ide o dodatočnú opravu hlasu, akú si poslanci bežne dávajú zapísať do zápisnice. Jej frakcia EĽS hlasovala za pomerom 139 : 2.

Pre porovnanie: v skupine európskych socialistov a demokratov (S&D) hlasovalo za všetkých 112 prítomných poslancov – ani jeden sa nezdržal. V Európskej ľudovej strane bolo 139 za a 2 proti, v liberálnej skupine Renew 67 za, u zelených 46 za. Jediná frakcia, v ktorej za nehlasoval nikto, je krajne pravicová Európa suverénnych národov (ESN), v ktorej sedí Republika: 4 proti, 17 sa zdržalo.

Prečo ma to hnevá

Strana, ktorá má v názve sociálnu demokraciu, sa zdržala pri návrhu, ktorého hlavným zmyslom je pomôcť deťom z chudobnejších rodín a regiónov dostať sa na stáž či štúdium do zahraničia. Európski sociálni demokrati – nemeckí, španielski, rakúski, českí – hlasovali za všetci, ktorí boli v sále. Poslanci Smeru sedia medzi nezaradenými, lebo im európski socialisti členstvo pozastavili, a hlasujú tak, ako keby k tejto rodine nikdy nepatrili. Verejné vysvetlenie, prečo sa zdržali, som nenašiel. A zdržať sa nie je to isté ako chýbať: je to rozhodnutie, ktoré štyria poslanci jednej strany urobili spoločne a vedome.

Hlas nominoval ministra školstva. Jeho jediný europoslanec pri hlasovaní o najväčšom európskom vzdelávacom programe chýbal. Neprítomnosť môže mať dôvody. Ale strana, ktorá sa hlási k školstvu, by mala mať pri takomto hlasovaní svojho poslanca v sále – a s rukou hore.

Republika hlasovala proti. Proti tomu, aby učeň zo strednej odbornej školy v Nových Zámkoch alebo v Šuranoch mohol ísť na tri týždne na prax do Rakúska či Nemecka a vrátiť sa s certifikátom a skúsenosťou, ktorú mu doma nikto nedá. To nie je obrana Slovenska, to je program izolácie – a zaplatia zaň deti, ktoré si Republiku nevolili a voliť ani nemôžu.

Skupina piatich mladých ľudí, ktorí kráčajú vedľa seba po ulici a smejú sa – ilustračná fotografia k programu Erasmus+
Erasmus+ nie je len pre vysokoškolákov – využívajú ho školy, učni, učitelia aj mladí dobrovoľníci. Foto: Eliott Reyna, Unsplash (ilustračné)

O akých peniazoch hovoríme? Podľa informácie ministerstva školstva o účasti Slovenska na programe malo Slovensko v roku 2024 v Erasme+ k dispozícii viac ako 60 miliónov eur. V školskom sektore žiadali školy o mobility pre 5 701 žiakov a 2 684 učiteľov, odborné školy pre 6 340 žiakov a 1 256 zamestnancov. A kľúčové číslo: z 988 žiadostí o mobilitné projekty bolo schválených 530. V školskom vzdelávaní prešlo 181 z 354 žiadostí. Dôvodom spravidla nie je kvalita projektov, ale obmedzený rozpočet – národná agentúra financuje projekty v poradí podľa bodov, kým sa peniaze neminú. Presne o tom bolo hlasovanie 22. októbra: či bude peňazí viac. Naši vládni poslanci radšej nezdvihli ruku.

Doma počúvame o suverenite a národných záujmoch. Národný záujem Slovenska je, aby jeho deti vedeli jazyky, videli, ako sa pracuje inde, a vrátili sa domov s tým, čo tu chýba. Ak sa na to vládne strany zmôžu iba na „zdržal sa“, hovoria tým viac, než by chceli.

Čo bude ďalej – a čo môžeme urobiť my

Pozícia parlamentu je mandát na rokovania s členskými štátmi. Ministri školstva sa 11. mája 2026 dohodli na svojom postoji bez čísel – o peniazoch sa rozhodne v rámci celého dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034. Pri tom stole sedí aj slovenská vláda. Budem sledovať, či bude presadzovať viac peňazí pre slovenské školy, alebo sa pridá k tým, ktorí chcú škrtať.

Ako člen Demokratov to poviem jasne: Európska únia je náš životný priestor, nie cudzí úrad. Európska ľudová strana, ktorej sme súčasťou, hlasovala za Erasmus+ takmer jednohlasne. Chcem, aby Slovensko patrilo do prvej ligy – a do prvej ligy sa nedostane krajina, ktorej zástupcovia pri vzdelávaní vlastných detí sedia na rukách.

Ak máte deti v škole, opýtajte sa riaditeľa či riaditeľky, či sa škola do Erasmu+ zapája – výzvy vyhlasuje národná agentúra každý rok a uzávierky bývajú na jar. A ak stretnete niektorého z našich europoslancov, položte mu jednu otázku: prečo?

Zdroje

Podobné články