Osem hlasov proti deťom. Štyri zo Slovenska.
Zrada ľudskosti nemá rohy ani kopytá. Má oblek, poslanecký plat a hlasovacie tlačidlo.
Pri unesenom dieťati neexistuje geopolitika. Buď ho chcete vrátiť domov, alebo nie. 536 europoslancov povedalo áno. Štyria poslanci Smeru povedali nie – v mene Slovenska.
Vo štvrtok 12. novembra hlasoval Európsky parlament o veci, pri ktorej by sa človek nemal mať nad čím zamýšľať. Rusko má vrátiť ukrajinské deti, ktoré odvlieklo z okupovaných území. Okamžite, bezpečne a bez podmienok.
Za bolo 536 poslancov. Proti osem.
Štyria z tých ôsmich sú zo Slovenska. Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Všetci zo Smeru. Naša krajina má v europarlamente 15 kresiel zo 720, a predsa dodala polovicu hlasov proti návratu unesených detí. Žiadna iná krajina Európskej únie sa takto nepredviedla.
O čom sa hlasovalo
Uznesenie hovorí o 20 651 overených prípadoch. To nie je štatistika. To je 20 651 detí, ktoré niekto vzal z domu, z detského domova, z nemocnice, z tábora, kam ich rodičia poslali „na pár týždňov do bezpečia“. Dostali ruské pasy, niektoré nové mená a nových „rodičov“. Učia ich nenávidieť krajinu, v ktorej sa narodili. Starších chlapcov cvičia so zbraňou.
Domov sa do konca októbra vrátilo 2 752 z nich. Približne každé ôsme dieťa.
Medzinárodný trestný súd za to vydal zatykač na Vladimira Putina. Nie za vojnu ako takú. Práve za deti.

Zrada empatie
Pri väčšine politických sporov viem pochopiť, že niekto vidí svet inak. Sankcie, zbrane, energetika, o tom všetkom sa dá poctivo hádať. Pri unesenom dieťati sa hádať nedá. Každý rodič vie, čo je to strach o dieťa. Každý, kto niekedy hľadal dieťa päť minút v obchodnom dome, si vie predstaviť, čo znamená hľadať ho tri roky.
Empatia nie je ľavicová ani pravicová. Je to to minimum, ktoré z nás robí ľudí. Kto ju vypne, lebo sa to hodí do geopolitickej hry, nezradil Ukrajinu. Zradil niečo oveľa staršie a základnejšie. Zradil ľudskosť.
Štyria poslanci Smeru pritom nemuseli hlasovať za. Mohli sa zdržať, ako to urobilo 37 iných. Zdržala sa aj Republika. Aj európska krajná pravica v tej chvíli väčšinou sklopila oči a stlačila neutrálne tlačidlo. Naši štyria stlačili „proti“. Vedome. Bola to voľba, nie nehoda.
Zlo v ľudskej koži
Ľuboš Blaha to po hlasovaní vysvetlil. Rusko vraj deti neunáša, ale evakuuje. „A väčšinou išlo o ruské deti. Veď sa bavíme o regióne Donbasu.“ Uznesenie nazval „krvavým divadlom liberálov“.
Prečítajte si to ešte raz pomaly. Dieťa z Mariupoľa, ktorému rakety zabili rodičov a ktoré skončilo v cudzej rodine na Sibíri s novým menom, je podľa podpredsedu najsilnejšej vládnej strany „evakuované ruské dieťa“. A tí, ktorí ho chcú vrátiť starým rodičom, hrajú „krvavé divadlo“.
Zlo si zvykneme predstavovať ako niečo cudzie, hlasné a na prvý pohľad rozpoznateľné. V skutočnosti chodí v ľudskej koži. Usmieva sa na sociálnych sieťach, hovorí o mieri a v rozhodujúcej chvíli pošle dieťa tam, kde je, lebo jeho návrat by bol „protiruský“. Nemusí nikoho uniesť. Stačí, že únos nazve evakuáciou a zdvihne ruku.
Nehovorím, že tí štyria sú zlí ľudia vo všetkom, čo robia. Hovorím, že toto hlasovanie bolo zlé. A že služba zlu sa takmer vždy začína práve takto: ochotou nevidieť.

Vláda dvoch tvárí
Najcynickejšie na tom je načasovanie. Len 2. novembra sa Slovensko ako posledný štát únie pripojilo k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí. Minister Blanár pri tom povedal: „Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou.“
O desať dní štyria z piatich europoslancov jeho vlastnej strany hlasovali presne naopak.
Tak ktoré platí? Pekná veta pre Brusel, alebo tlačidlo v Štrasburgu? Premiér aj minister dlžia občanom jasnú odpoveď: súhlasia s tým hlasovaním, alebo nie? Mlčanie je tiež odpoveď.
Monika Beňová, tiež zo Smeru, hlasovala za. Dalo sa to. Nikto z tých štyroch sa nemôže skryť za stranícku disciplínu.
Ľudia na Slovensku by to mali vedieť
O tomto hlasovaní sa na Slovensku dozvie zlomok ľudí. Nebude v hlavných správach všade, nebude na bilbordoch. Skôr zapadne medzi stovky iných.
A práve preto o ňom píšem. Volič Smeru v Šuranoch, v Nových Zámkoch či v Mani nie je zlý človek. Má deti a vnúčatá a som presvedčený, že keby sa ho niekto opýtal, či sa majú unesené deti vrátiť domov, povie áno skôr, než dopoviem otázku. Má právo vedieť, že ľudia, ktorých poslal do Európy, povedali nie. V jeho mene.
My Demokrati hovoríme dlhodobo to isté: Slovensko patrí na Západ nie pre dotácie, ale pre hodnoty. Pre právo, pre slobodu, pre obyčajnú slušnosť voči slabším. Ochrana dieťaťa je z tých hodnôt tá najjednoduchšia. Kto neobstojí ani pri nej, nemá čo hovoriť o mieri, o suverenite ani o národných záujmoch. Záujmom Slovenska nikdy nebolo stáť na strane toho, kto kradne deti.
Môj odkaz
Vláde: povedzte nahlas, či s týmto hlasovaním súhlasíte. Nedá sa byť v koalícii za návrat detí a zároveň hlasovať proti ich návratu.
Štyrom poslancom: nevysvetľujte to Facebooku. Vysvetlite to matke, ktorá tri roky nevie, kde má dieťa.
Nám ostatným: nemlčme. Zlo nepotrebuje náš súhlas. Stačí mu naše ticho.
Dieťa nie je vojnová korisť. Krajina, ktorá to prestane vedieť, stratila viac než dobrú povesť.
Osem hlasov proti. Štyri naše. Zapamätajme si tie mená. A povedzme o tom susedom.
Zdroje: výsledok hlasovania – HowTheyVote.eu; TA3; Pravda (výroky Ľ. Blahu); Noviny.sk (pristúpenie SR ku koalícii, výrok J. Blanára).
Titulná fotografia: ihrisko materskej školy v Kyjeve po ruskom ostreľovaní 26. júna 2022. Foto: Kyiv City State Administration, Wikimedia Commons, CC BY 4.0.






