Na cestách zomiera o tretinu viac ľudí. A nie je to len o vodičoch
Dnes je tretia novembrová nedeľa. V kalendári je to Svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd — deň, ktorý si na Slovensku takmer nikto nevšimne, hoci by mal.
Minulý rok sme mali dôvod na opatrnú radosť. Slovensko sa po rokoch dostalo na úroveň priemeru Európskej únie: 42 obetí na milión obyvateľov. Tento rok sme to stratili za osem mesiacov.
Tento text nie je o tom, že vodiči sú zlí. Je o tom, že na Slovensku sa už roky tvárime, že bezpečnosť na cestách vzniká sama od seba. Nevzniká. Vzniká z asfaltu, zvodidiel, svetla nad priechodom a z policajta, ktorý stojí tam, kde sa to naozaj deje.
Rok, ktorý zmazal, čo sme už mali
Európska komisia zverejnila koncom októbra konečné čísla za rok 2025. Na cestách Únie vtedy zomrelo 19 350 ľudí a Slovensko malo 42 obetí na milión obyvateľov — teda lepšie než priemer EÚ. Po rokoch, keď sme boli medzi horšími, to bola dobrá správa.
A potom prišiel rok 2026.
Do 6. septembra zomrelo na slovenských cestách 185 ľudí. Za rovnaké obdobie minulého roka ich bolo 135. To je o 37 percent viac. Do 18. októbra polícia zaevidovala 9 498 dopravných nehôd, medziročne o 372 viac.
Najčastejšie sa cituje jedno číslo, ale dôležité sú dve vedľa seba: počet ťažko zranených klesol, počet mŕtvych stúpol. Nehody nepribudli dramaticky — zhoršili sa ich následky. To nie je o šťastí. To je o rýchlosti pri náraze a o tom, do čoho auto narazí, keď už vyjde z cesty.
A ešte jedno číslo, ktoré sa cituje málo: z obetí do začiatku septembra bolo 38 chodcov, 33 motocyklistov a 15 cyklistov. Spolu 86 ľudí, teda 46,5 percenta všetkých usmrtených. Takmer polovica mŕtvych na našich cestách nesedela v aute.
Cesta nie je kulisa. Je súčasťou nehody

Keď sa stane nehoda, hovorí sa o vodičovi. Takmer nikdy o tom, po čom išiel.
Analýza iniciatívy Dáta bez pátosu ukazuje, že z ciest I., II. a III. triedy je až 5 000 kilometrov v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. To nie je defekt. To je časovaná nástraha pod každým predným kolesom.
Nitriansky kraj spravuje približne 500 kilometrov ciest druhej triedy a viac než 1 500 kilometrov tretej triedy. Za posledné štyri roky z nich opravil 334 kilometrov. Znie to dobre, kým si to neprepočítate: pri tomto tempe prejde celá krajská sieť obnovou raz za zhruba štvrťstoročie. Asfalt toho toľko neznesie.
A potom sú tu veci, ktoré nestoja takmer nič a aj tak chýbajú:
- Vodorovné značenie, ktoré za dažďa v noci jednoducho nevidno. Stredová čiara nie je dekorácia — je to jediné, podľa čoho sa vodič v daždi orientuje.
- Rozpadnuté krajnice. Medzi asfaltom a trávou býva schod štyri, päť centimetrov. Keď doň zapadne koleso pri osemdesiatke, auto to strháva do protismeru. Toto nie je teória, toto je bežná príčina čelných zrážok.
- Opravy na etapy. Dvesto metrov nového asfaltu, potom päťsto metrov starého, potom zase kus nového. Vznikajú hrany, výtlky na rozhraní a miesta, kde vodič v noci nevie, čo ho čaká.
A ešte jedna vec, ktorá by na diaľnici v roku 2026 nemala byť témou. Úsek D1 medzi Bratislavou a Trnavou má tri jazdné pruhy, ale nemá súvislý odstavný pruh — nahradili ho krátke núdzové pruhy dlhé šesťdesiat metrov a široké tri metre, plus zníženie rýchlosti na 110 km/h. Kto tam dostane defekt, stále stojí v jazdnom pruhu. Plynulosť dostala prednosť pred bezpečnosťou a hovorí sa o tom od roku 2009.
Mosty: číslo na bilborde a číslo v rozpočte

Cestná databanka Slovenskej správy ciest evidovala k 1. januáru 2026 na diaľniciach a cestách I., II. a III. triedy 8 590 mostných objektov. V zlom stave ich bolo 1 982, vo veľmi zlom 996 a v havarijnom 68. Spolu 3 046 mostov, teda 37,1 percenta zo všetkých, ktorých stav poznáme.
Každý tretí most na Slovensku je v zlom stave alebo horšie. Po väčšine z nich denne prejdete bez toho, aby ste o tom vedeli.
Nitriansky kraj sa pochválil, že za štyri roky zmodernizoval 108 mostov a opravil 334 kilometrov ciest, dokopy za 107 miliónov eur. Na samotných mostoch pritom kraj uvádza 22,2 milióna eur.
Teraz to vydeľte. 22,2 milióna eur na 108 mostov vychádza v priemere na 206-tisíc eur na jeden most.
A koľko stála skutočná rekonštrukcia? Cabajský most v Nitre 1,7 milióna. Nový most v Hokovciach vyše 1,1 milióna. Most v Tekovských Lužanoch vyše 650-tisíc. Prestavba mosta vo Vrábľoch vyše 820-tisíc.
Ak niekoľko mostov stojí okolo milióna, na tie ostatné z tejto sumy veľa nezostáva. Číslo 108 teda nie je sto osem nových mostov. Je to zmes niekoľkých skutočných prestavieb a veľkého počtu menších zásahov, ktoré robí mostná čata — sama župa uviedla, že len za rok 2025 mostné čaty „zrepasovali“ 17 premostení.
Tieto opravy nie sú zbytočné. Natreté zábradlie a vyčistené odvodnenie predlžujú životnosť. Ale je rozdiel medzi údržbou a rekonštrukciou — a na bilborde sa to zlialo do jedného čísla.
Dôkaz je v teréne. V októbri 2026 kraj úplne uzavrel most na ceste III/1494 pred obcou Imeľ pre havarijný stav. Vo Vrábľoch sa prestavuje takmer storočný most. Keby bolo 108 mostov naozaj vyriešených, tieto titulky by neexistovali.
Keď auto vyjde z cesty, už nerozhoduje vodič

Existuje kategória nehôd, ktorá o stave ciest povie viac než čokoľvek iné: nehody jedného vozidla. Auto vyjde z cesty a nikto iný pri tom nie je. Žiadny opitý protiidúci, žiadna križovatka.
V posledných porovnávaných rokoch počet obetí takto vzniknutých nehôd na Slovensku stúpol zo 46 na 48. V Európskej únii za rovnaké obdobie klesol o 31 percent.
Rozdiel medzi tým, či auto po vyjdení z cesty zastaví o zvodidlo alebo o strom, nerobí vodič. Robí ho ten, kto rozhodol, či tam zvodidlo bude. Na horských prechodoch a v zalesnených úsekoch nášho kraja ich stále chýbajú celé stovky metrov.
K tomu sa pridala zver. Poľovníci za rok vykázali takmer 14-tisíc kusov zveri, ktorá uhynula po strete s vozidlom, a pripomenuli, že skutočné číslo je vyššie — mnohé zrážky nikto nenahlási. Škody na zveri sa rátajú na viac než osem miliónov eur ročne.
To je ale len zver. Priemerná škoda na aute po takejto zrážke vyšla podľa Allianz na 3 560 eur — o 93 percent viac než v roku 2019. A nie vždy ide len o plech: 18. októbra 2026 zahynul na Slovensku 71-ročný motocyklista po tom, čo mu do jazdnej dráhy vbehla lesná zver.
Riešenia pritom nie sú dráma. Oplotenie rizikových úsekov, pachové ohradníky, modré odrazky — lacné opatrenie, ktoré už poľovníci skúšajú napríklad pri Kamenici nad Cirochou. Netreba na to milióny. Treba na to niekoho, kto tie úseky vyhodnotí a koná.
Účet za nehodovosť chodí všetkým
Ak niekoho neťahajú čísla o mŕtvych, môže ho zobudiť vlastná peňaženka. Nehodovosť totiž nezostáva medzi účastníkmi nehody. Rozpočíta sa medzi nás všetkých.
Priemerné ročné povinné zmluvné poistenie stálo v roku 2020 približne 125 eur. V treťom štvrťroku 2026 už 175 eur. Za šesť rokov rast o 40 percent — najpríkrejší z tridsiatich dvoch sledovaných krajín.
Príčiny nie sú záhadné. Priemerná výška jednej škody vzrástla od roku 2020 o 70 percent, lebo autá sú plné elektroniky a diely zdraželi. Od januára 2026 sa navyše zvýšil osobitný odvod z neživotného poistenia z 8 na 10 percent — štát si teda z každej poistky berie viac.
Najviac to odnesie ten, kto za to najmenej môže. Vodiči od 18 do 24 rokov platia za PZP v priemere 307 eur ročne. Seniori nad 65 rokov 137 eur. Mladý človek, ktorý ešte nikdy nemal nehodu, platí viac než dvojnásobok, lebo poisťovňa pozerá na štatistiku jeho vekovej skupiny.
Každá nehoda, ktorá sa nestane, je teda aj brzdou ceny poistky. To nie je ekonomická teória. To je to, čo uvidíte na čísle, keď vám príde návrh na ďalší rok.
Skúste si spomenúť na poslednú kampaň
Polícia zverejňuje čísla každý týždeň. Dvestoštyridsať nehôd, traja mŕtvi, dvanásť ťažko zranených. Správa vyjde v pondelok, v stredu si ju už nikto nepamätá.
Skúste si spomenúť na poslednú celoslovenskú kampaň o následkoch dopravných nehôd. Na billboard, spot alebo besedu v škole, ktorá vám utkvela. Ja si nespomeniem.
Pritom vieme, že to funguje. Pri fajčení, pri alkohole, pri bezpečnostných pásoch — všade tam zmenu správania nepriniesol zákon sám o sebe, ale zákon plus dlhé roky trpezlivého vysvetľovania.
Aj dnešný deň je príležitosťou, ktorú nevyužívame. Svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN už v roku 2005. Vo viacerých krajinách je to deň s celoštátnym dosahom. U nás sa k nemu pravidelne pridáva spomienkové stretnutie — vlani v evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši — a tým to väčšinou končí.
Štatistika nikoho nezobudí. Príbeh áno. A príbehov máme, bohužiaľ, dosť.
Čo s tým vieme urobiť

Nič z toho, čo nasleduje, nie je objav. Všetko to už niekde funguje. Rozdelil som to podľa toho, kto to má v rukách.
Čo vie urobiť kraj, hneď a z vlastného rozpočtu
- Prepočítať nehodové úseky a zverejniť ich. Polícia má dáta o každej nehode. Kraj má cesty. Spojiť to do mapy rizikových úsekov je práca na niekoľko týždňov a mala by byť verejná.
- Zvodidlá tam, kde chýba čo i len sto metrov. Zvodidlo je najlacnejšia životná poistka na ceste. Pri nehodách jedného vozidla nám počet mŕtvych stúpa, zatiaľ čo EÚ ho znížila o tretinu.
- Opravovať celé úseky, nie dvesto metrov. Kratší zoznam dokončených úsekov je lepší než dlhší zoznam záplat. Platí to aj o mostoch: údržba mostnou čatou nesmie v štatistike splývať s rekonštrukciou.
- Krajnice a vodorovné značenie ako samostatná položka rozpočtu. Nie ako zvyšok po oprave vozovky.
- Opatrenia proti zveri na vytipovaných úsekoch. Pachové ohradníky, odrazky, oplotenie, značenie. Stále lacnejšie než jedna zrážka s jeleňom.
Čo musí urobiť štát a samosprávy miest a obcí
- Osvetliť priechody pre chodcov na hlavných ťahoch. Z obetí do začiatku septembra bolo 38 chodcov. Nasvietený priechod v centre obce stojí niekoľko tisíc eur a vidieť ho z dvesto metrov. Toto je najlepšie vynaložené euro v celých dopravných rozpočtoch.
- Policajt tam, kde sa nehody naozaj dejú. Nie na rovnom úseku pred obcou, kde sa meranie robí najpohodlnejšie. Viditeľná hliadka v nehodovom úseku je prevencia, nie pokuta.
- Odstavné pruhy na diaľniciach dostavať. Úsek D1 bez súvislého odstavného pruhu je v roku 2026 hanba, nie technický detail.
- Dlhodobú kampaň, nie týždennú tlačovú správu. S reálnymi príbehmi, v školách, v autoškolách, v televízii.
- Dotiahnuť do konca prípady s následkom smrti. Nie prehnané tresty, ale isté a rýchle. Dnes sa stane, že konanie o smrteľnej nehode trvá roky a končí podmienkou. Pozostalým to blízkeho človeka nevráti a ostatným to hovorí, že cena za jeden život je nízka.
Prečo to píšem práve dnes
Pretože tretia novembrová nedeľa je jediný deň v roku, keď máme oficiálny dôvod hovoriť o ľuďoch, ktorí sa jedného dňa nevrátili domov. A pretože tento rok na to máme obzvlášť pádny dôvod.
Naše cesty nie sú osudom. Sú rozhodnutím. Niekto rozhodol, že na tom úseku zvodidlo nebude. Niekto rozhodol, že priechod v centre obce zostane neosvetlený. Niekto rozhodol, že sa opraví dvesto metrov namiesto dvoch kilometrov. A niekto rozhodol, že na bilbord napíše číslo, ktoré znie lepšie, než aká je realita na moste pri Imeli.
To sa dá zmeniť. Nie jedným zákonom a nie za jeden rok. Ale dá sa to — presne tak, ako sa to podarilo pri bezpečnostných pásoch, detských sedačkách či alkohole za volantom.
Ak sa dnes niekde vo vašom okolí zapáli sviečka za obete nehôd, má to zmysel. Ale ešte väčší zmysel má to, čo urobíme zajtra ráno.
Zdroje
- Európska komisia: konečné údaje o nehodovosti v EÚ za rok 2025
- Polícia SR: 185 usmrtených do 6. septembra 2026 a podiel zraniteľných účastníkov
- Polícia SR: 9 498 nehôd do 18. októbra 2026
- Cestná databanka SSC: stav mostov k 1. januáru 2026
- Dáta bez pátosu: 3 000 mostov a 5 000 km ciest v zlom stave
- NSK: 107 miliónov eur, 334 km ciest a 108 mostov za štyri roky
- NSK: 22,2 milióna eur na 108 premostení
- NSK: mostné čaty zrepasovali v roku 2025 celkovo 17 premostení
- Most pri obci Imeľ uzavretý pre havarijný stav (október 2026)
- Nehody jedného vozidla: Slovensko verzus EÚ
- Slovenská poľovnícka komora: takmer 14-tisíc kusov zrazenej zveri ročne
- Priemerná škoda po zrážke so zverou 3 560 eur
- PZP: rast o 40 percent za šesť rokov
- PZP podľa veku a kraja
- D1 bez súvislého odstavného pruhu
- Svetový deň pamiatky obetí dopravných nehôd






